Logos Multilingual Portal

Select Language

a ã á c d e g h i j k m ñ n o ó p r s t u v y

maerãpa jajapojeyne jejavy tuya jarekohápe hetaite jejavy pyahu jajapovaerã
Bertrand Russell
mandu’a ohejava peteĩ aranduka imomba’eteve arandukateegui
Gustavo Adolfo Bécquer
mandu’akuéra oñeikũmby kerechaícha
Leo Longanesi
mano techaukaha peteĩha ha teñói
Stanislaw Jerzy Lec
marambe ha’e py’aguapy jeheka tuguy ñeñohepe; py’aguapy ha’e ñorairo ñemomeme tyguy ñeñohẽ’ỹre
Anonimo
marandumbe’uha hekosã’ỹvo ha opa yvypóra ikatrurõ omoñe’ẽ, opaite mba’e ijeroviapy
Thomas Jefferson
marandumbe’uha nomomarãndusei omoñe’ẽvape, hákatu oroviaukase omomarãnduha (Nicolás Dávila)
Nicolás Gómez Dávila
máva noikuaaíva ñe’ẽ pytaguakuéra ndoikuaai mba’eve iñe’ẽteegui
Johann Wolfgang von Goethe
máva ohekáva porayhu mba’e porã japohaguere, oikuaane tembiechakuaa’ỹ
Bertrand Russell
máva oikuaane mba’epa ojuhuvaramo’a Colón Apeika ndojuasairire hapépe
Stanislaw Jerzy Lec
máva oñemomba’ehetaséramo taipy rupi, ohaívaerã mba’e omoñe’ẽva umi tapicha omongu’eva hembe omoñe’ẽ jave
Don Marquis
mávakuéra rovatavy ou pe ojeguerekogui mbohovái opa mba’epeguarã. Mombe’uapy’ã arandu ou oguerekógui ñeporandu opa mba’epeguarã
Milan Kundera
mavavéva kuña ikatu orupu’aka mena oha’ãva virúre, nderevirumbyatyi tapiai mba’erõ
Thomas Dewar
Mayma kuimba’ekuera oreko peteĩ kuña iñakãme; umi omendava hi’ari oreko ambue hógape
Noel Clarasó Serrat
mayma ñe’ẽ ombotyryry imandu’atee
Eduardo Pérsico
maymáva ohendu ojokupytýva añónte
Johann Wolfgang von Goethe
maymavévanunga umi pohãnoharakuéra oguereko imba’asy jehayhúva
Henry Fielding
mba e ivaivéva ikatúva ojehu peteĩ tekokuaavusúpe ha’e oñekũmby ichupe
Ennio Flaiano
mba’e ha’e virurenda ñemonda ñambojojarõ imoypyre
Bertolt Brecht
mba’e ha’e yvypóra, ojapohaguã apopyrã?
Hugo von Hofmannsthal
mba’e ivaietéva ko arapýpe ha’e jeheka akãrakúpe ñande vy’apavẽ pe jajokoháicha ambuekuéra vy’apavẽ
Antoine de Rivarol
mba’e ivaivéva ikatuva jajapo peteĩ tapichare ha’e ñeñangareko hese añónte
Elias Canetti
mba’e kuaa oho tenonde tapiaite ikaturupi jajehasa tekokuaavusu rembiapo guasu ñandemboyve guare
Margherita Hack
mba’e porã ikatu oñemyatã me’ẽmby, mba’e vai nahániri
Rabindranath Tagore
mba’e tuichávape yvypóra kuéra ojehechauka ouporã haícha chupe; mba’e michĩvape ojehechauka ha’ehaíchaite
Nicolas de Chamfort
mba’e vai jajapóva ndoguerui py’aro ha a’e’ỹ ogueruhaícha ñande rembiapo porã
François de La Rochefoucauld
mba’e vai orekóne mba’apo, térã umi iviruhetáva oñemoba’epama ramo’a hese
Mario Moreno (Cantinflas)
mba’ekuaa ojeporu omoañetehaguãnte ãndureko ojuhúva
Jean Cocteau
mba’ekuaavete ndaheko ha’etei, jepe upeva nde’isei reikotevẽneha jeroviamarãngature
Anonymous
mba’ekuéra jaikuaa porãvéva ha’e umi araka’eve jaikuaapyhyvaekue
Luc de Clapiers Marquis de Vauvenargues
mba’epururã ojekuaaitéva noñemba’apo guasui haguã ha’e mena ipira pire hetáva
Joey Adams
mba’erepa jajuka oporo jukavaekuepe? Jahechauka haguã jejuka ivaiha?
Norman Mailer
mba’eve ndaha’ei hendape’ỹ oĩramo sa ñemuharakuéra oñemopy’apeteĩva ojapohaguã
Andrew Young
mba’eve ndaipori ñanembosareko hetáva ha sa’i mba’e ñanembosarekovýva
Arthur James Balfour
mba’eve noñemopu’ãi ita ári; opaite mba’e oñemopu’ã ybyku’i ári, jepevénte ñamopu’ã vaerã pe ybyku’i ha’eramo guaícha ita
Jorge Luis Borges
mbohovaikuéra iguapóva ha’e umi ombohapéva porandu pyahu
Vittorio Foa
mborayhu ha’e ojehúva peteĩ kuimba’e ha peteĩ kuña ndojokuaaívape
William Somerset Maugham
mborayhu ojuehéva temimbo’e ha mbo’ehára apytépe ha’e guata ñepyrũ ha momba’eteva kuaapy gotyo
Desiderius Erasmus von Rotterdam
mborayhu tetãre ohasa tetãmbopy ári, ambuekuéra mba’e ári
Stanislaw Jerzy Lec
mborayhu tuicháva oñepyrũ ha’ete háicha , rehechamiramoguarã reñeporandu, mavapiko pe tavyarai?
Ennio Flaiano
mborayhu? Ikatu ára hasarehe, jajokuaavaivóve
Ennio Flaiano
mboriahukuéra oho guarinihápe oñorairõ ha omano tembipota reikuéra, terekopyheta ha mba’ekuéra tekoteve’ỹetereíva ambuekuéra mba’ere
Plutarch
mbotavy’ỹ rape akóinte na’ikarẽi
José Ortega y Gasset
ména ha tembireko pyahu ndoikuaai mbovypa ohepyme’ẽ va’erãha ta’angambyrype, ymave reñe’ẽ vaerã ne ména térã nde rembireko ndive
Isidoro Loi
menarã ha’e peteĩ kuimba’e ivy’apavẽva pya’énte ndaha’emo’aivéva
Enrique Jardiel Poncela
menda ha’e urupeicha, ñamo’ãmbype’avo porãpa térã ivai ikurietereíjepema
Woody Allen
mitãkaria’ykuéra ko’ágãgua oha’ãngapy’ãpo pira pire ha’eha opaite mba’e, okakuaavove oikua porã
Oscar Wilde
mitãkaria’ykuéra oreko ñe’ãrekokuéra ndojehuíva araka’eve; tujakuéra oreko mandu’akuéra araka’eve ndojehuívaekue
Hector Hugh Munro
mitãkuera ojuhu opa mba’e mba’evépe, ha kakuaáva katu ndotopai mba’eve opa mba’epe
Giacomo Leopardi
mitã’aja oguereko heko tee ohecha, oñeakãngeta ha oñandu haguã ; ndaipori mba’eve itarovavéva iñemyengoviase ñande mba’ekuérare
Jean-Jacques Rousseau
mokõi mba’e chembohecharamo: mymba arandu hayvypóra tymba reko
Flora Tristán
mokõi mba’e vai apytépe, aiporavo jepi pe ndaikuaaívagueteri
Mae West
mokõi tapicha omba’apóva oñondinve ha akointe oiko ñemoñe’ẽpeteĩpe, he’ise peteĩre noñekotevẽiha
William Wrigley Jr.
mokõi yvypóra ojohayhúrõ, ndaikatúi oiko peteĩ paha tory
Ernest Hemingway
mombe’ugua’u ha’e jeroviamarãngatu avavema ogueroviave’ỹva
James K. Feibleman
monambipyre ñorairohápegua ha’e pe oha’ãva ndejuka haguã ha ojavy, ha upei ojerure ndeve aníhaguã ejuka chupe.
Winston Churchill
moñe’ẽ ha’e peteĩ vy’apavẽ reko
Fernando Savater